Prosinec 2012

24.12.2012(Alebo Veselé Vianoce!)

24. prosince 2012 v 9:51 | *Sofíík*
Konečne sú Vianoce! Som šťastná že ten rok tak rýchlo ubehol a môžem začať nový. Vždy sa teším na nový rok, lebo som o rok staršia a môžem napraviť veci, ktoré som spravila. Želám Vám krásne Vianoce a nový rok! S pozdravom *Sofíík*

23.12.2012

23. prosince 2012 v 15:43 | *Sofíík* |  Môj denník
Ráno som sa zobudila naraz so sesterkou. Usmiali sme sa a zišli dolu na raňajky. Moja teta doma nebola, ale na stole bolo vyložené pečivo, maslo, šunka a čaj. Najedli sme sa a išli sme sa obliecť. dala som si rolák Benetton a čierne rifle. Sesterka tiež. Andy(sesterka) mala čierne vlasy po plecia (čo ja ich mám až po zadok), modré oči ako ja a krásnu bronzovú pleť a pokožku. Ja ju mám takú... dooranžova(ale je pekná(si myslím)). Potom som si dala červenú bundu Nike a vyrazili sme von. Tam nás prepadli jej psy, tak sme im dali žrať. Kami zjedol ako prvý, tak pribehol ku mne a začal sa o mňa otierať. Kami je sedemročný vlčiak. Je samotár, väčšinou sa schová do búdy a leží tam. Ale ked som tam ja je plný energie a radosti. Neviem čím to je...
A ked dojedli ak Beny a Džamaj, sme ich dvoch dali na vodítko, Kamiho nie lebo ten ide bez neho. Celú cestu do parku sa pri mne držal. Rozprávali sme sa a potom som pri parku zbystrila pozornosť. Stál tam Kristián. Sám. Chcela som sa otočiť za sesterkou ale ona bola fuč. Aj psy(Kami zostal ale pri mne). Pozdravil ma a mne sa rozbúšilo srdce. Sadli sme si na lavičku a rozprávali sme sa. Smiali sme sa a zabávali. Sesterka na mňa kývala spoza stromu. Potom ma pozval prejsť sa. Kami bežal a šantil pred nami ako šialený. Ja som bola asi v siedmom... nie, počkať v ôsmom nebi. potom ma chytil za ruku a viedol ma niekam do stredu parku. Potom, v strede bol menší domček na strome ktorý dal postaviť starosta. vyliezli sme po rebríku a tam sme si sadli na malé sedadlo. Začal mi hovoriť že jeho mama žije v Bratislave s jeho otcom a v Pezinku (čo je mesto hned vedla mojej dedinky) má svoju tetu. A povedal že sa môžeme stretávať. Bola som taká šťastná že mi každú chvílu mal puknúť mozog.
Potom na nás z dola hučala sesterka že ja a ona už máme program. Zišli sme dolú a potom sme Kika odprevadili ku jeho bytovke. Ked sme boli pri vchode mi ríchlo dal pusu na líce a odišiel. Sesterka sa rozosmiala a búchala ma po chrbte. Ja som chvílu neprítomne stála ale potom mi povedala že už musíme ísť, pri čom sa nákazlivo smiala. Potom mi povedala že ešte musíme ísť zapáliť sviečku na pomník jej.... 17 ročnej sestry ktorá pred Vianocami zmizla. Vanesa. Moja bývalá sesternica. Už som na ňu skoro aj zabudla. Velmi nám všetkým chýba. Na pomníku som videla ako sesterka plače. Snažila som sa ju utešiť.Potom sme išli domov a ja som sa musela zbaliť lebo mi maj prísť vlak. Ked som stála na vlakovej stanici som si dala zase slúchadká do uší. Potom mi niekto dal ruky na plecia. A bol to Kristián. Objala som ho a potom som vypla MP3 - ojku. Dal mi ruku na plece a ironicky sa spýtal či si môže vedla mna sadnúť. Jasné že áno. Celú cestu sme robili zle ostatným cestujúcim a zabávali sa. Potom som zaspala a Zobudil ma až on, ked sme vchádzali do Pezinka. Usmial sa a podal mi tašky. Ked sme vystúpili sme sa posledný krát objali a tentoraz som dala pusu jemu ja. Ked som nastupovala na autobus som mala zvláštny pocit, akoby ma niečo nakoplo. No a doma ma čakal teplý obed a milé privítanie mojich rodičov. Potom som sa šla hrať s mačkami a napísala som čo sa dneska stalo :D

22.12.2012

22. prosince 2012 v 20:53 | *Sofíík* |  Môj denník
Sedela som na lavičke s MP3-ojkou v ušiach. Bolo sedem ráno. Neustále som sa pozerala na mobil, kedy už konečne príde autobus. Mal ma odviezť na vlakovú stanicu a z tade do Košíc ku sesternici. V tom si spomeniem že zástavka bola zrušená a je o ulicu dalej. "To nie" povedala som si v duchu a zobrala si kabelu s vecami. Utekala som dole ulicou. Pozrela som sa na cestu z ktorej väčšinou vychádza autobus. A áno bol tam ten červený autobus ktorý ma mal odviezť na stanicu. Snažila som sa pozbierať všetky sily a bežala som ako o dušu. Vlasi mi viali o život. na zastávku som dorazila akurát včas. Dychčala som a nastúpila do autobusu. Išla som úplne dozadu. Vedla bolo dievča asi v mojom veku, tak som ju pozdravila ale ona sa iba hnusne pozrela a odsadla si. Radšej som sa pozrela do zrkadielka čo som mala v taške aby som vedela či nevyzerám zle. No ale nie. Mejkap aj špirála boli na svojom mieste. Pozrela som sa na ňu a ona sedela na mieste predo mnou. Tak som to nechala tak a vytiahla som mobil, aby som napísala rodičom že som už v autobuse. Za chvílu sme boli v Pezinku na stanici a ja som vystúpila, prišla ku okienku a povedala že idem do Košíc. Tá pani mi dala lístok a ja som čakala s MP3 - ojkou v ušiach na vlak. Po chvíle prišiel a ja som si sadla blízko jedného chalana. Potom som si ho prezrela zozadu a keď sa otočil niečo si vybrať som zistila že by mohol byť rak o rok starší a že je stráášne pekný. Písala som na Notebooku na svoj blog o Purrsephone, Meowlody a Toralei.Potom sa na mňa usmial a spýtal sa či si môže prisadnúť, a ja som (samozrejme) povedala áno. Prihovoril sa mi a ja som zistila že sa volá Kristián a má 12 (ja budem mať za chvílu). A čo bolo najlepšie - cestoval do Košíc ako ja. Išiel za babkou. Celú cestu sme kecali a ked sme vchádzaly do Košíc, vymenili sme si facebooky. Keď sme vystupovali z vlaku ma zaviedol na sídlisko, kde býva jeho babka a tam sme sa dali na rozlúčku. Ešte posledný krát sa na mňa pozrel tými modrími očami, a potom musel odísť. Celú cestu ku sesterke som sa usmievala. Ked som prišla ku bránke ich domu, zazvonila som a sesterka sa ku mne rozbehla celá natešená. Som od nej o mesiac mladšia. Jej pes Beny (kokeršpaniel) začal bláznivo štekať a vrtieť chvostom. Vbehli sme dovnútra a on za nami. Večeru sme mali na stole. Išla som si odniedť veci do jej izby a zišla som dolú. A inak, moja sesterka sa volá Andy(Adriana). Moja krstná je Andrea a krstný.... je Adam. On, s nimi nežije. Je v Ukrajine a tam pracuje. Ich druhý pes Džamaj sa schoval pod stôl a my sme mu celú večeru hádzali pod stňl. Potom sa k nemu pripojil aj Beny. Hej aa.. Džamaj je border kólia. Ked sme dojedli som sa išla vybaliť a potom sme s Andy kedali, mali pustený facebook a youtube a ja som jej hovorila o Krisiánovi a ona mi prezradila že ho pozná. Sú kamaráti. Zajtra ževraj pôjdeme do parku a stretneme sa tam. Vtom ma z krásnych snov vytrhla Sell, ich mačka. Začala sa o mňa otierať a ja som sa s ňou hrala. Andy má veľkú postel, tak som spala vedla nej. Nemohla som zaspať, tak som otvorila okno čo mala nad postelou a pozerala sa von. Potom som zistila že sa na mňa pozerá ich vlčiak Kami, tak som mu poslala úsmev a lahla si naspäť do postele, vytiahla som notebook a napísala tento článok :)

Niečo o mne : )

21. prosince 2012 v 17:59 | *Sofíík* |  About me!
Moje meno: Sofi Zara Lisíková
Vek:12 (skoro)
Koníčky: Hudba, mačky, vlky, jazdectvo, lyžovanie atd.
Obľúbená farba: Všetky kriklavé
Obľúbené jedlo: Cheesecake
Aká som: Milá, bláznivá, milovník mačiek a vlkov a koní, maniak Sims3, oo a ešte zbieram MH (monster high), doma ich mám 30 (Dám aj foto)

A to je všetko hlavné, no, viac nepotrebujete vedieť. Môžte sa ma aj niečo spýtať :)

Môj prvý článok

20. prosince 2012 v 21:29 | *Sofíík* |  About me!
Táák, toto je môj prvý článok! Na tomto blogu nájdete všééličo! Je to akoby môj internetový denník. Tento článok bude viacmenej o tejto stránke. No ale predovšetkým moje meno. Volám sa Sofi Zara Lisíková. Som z Anglicka, ale som slovenka. Bývam v malej dedinke pri meste Pezinok. Rada jazdím na koni, a predovšetkým spievam. Hudba je môj život. Mám kocúra a mačku. Teda okrem koní milujem mačky a vlky. Nemám rada cirkusy a zoo, lebo je to iba týranie zvierat. Na fb som ako Sofíík Lisíková. Môžete si ma pridať, alebo mi napísať na môj e-mail: sofi.lisikova@gmail.com alebo zara.zarik44@gmail.com :)